Otázky Ťa vedia POSUNÚŤ dopredu a ODOMKNÚŤ riešenia. Ale takú moc nemajú zďaleka všetky otázky.
Napr. máš cieľ. Ak by som sa len spýtal ➔ „Ako dosiahneš svoj cieľ?“ alebo „Ako nájdeš riešenie?„, tak takáto otázka vôbec nie je prínosná, lebo to je to, čo človek nevie a hľadá.
Dokonca aj keď by som sa spýtal ➔ „Aký je najbližší krok k cieľu?„, tak je to síce lepšie, ale stále to nenaštartuje nápady z novej perspektívy a neodblokuje to zabehaný spôsob myslenia.
Na čom uvidíš, že si sa pohol dopredu?
Keď sa ale spýtam „NA ČOM UVIDÍŠ, ŽE SI SA POHOL DOPREDU?„, zrazu sa pozornosť presunie z ⦿ problému na ➔ želaný posun.
Takto skomponovaná otázka umožňuje „vytrhnutie“ zo zacyklenia a zaužívaného spôsobu myslenia.
Tým sa odomkne úplne iný spôsob uvažovania. Už to nie je ➔ „čo mám urobiť, aby som sa z toho dostal“, ale ➔“už sa niečo želaným smerom udialo a ja si mám len všimnúť, ako konkrétne sa to prejavilo v mojom živote„.
A takto pri prístupe „odzadu“ (od predstavenia si, ako konkrétne to bude vyzerať a na čom si viem všimnúť keď už ten posun nastane) Ti oveľa ľahšie napadnú tie najbližšie a najlepšie kroky ako sa tam dostať.
A to preto, lebo si to budeš vedieť SPOJIŤ s tým, ako sa to v Tvojom živote prejaví.
Jeden príklad:
Niekto je napr. veľmi vystresovaný z práce. Stále sa len naháňa a nič nestíha. A na seba už vôbec nemá čas.
Vie, že to už tak ďalej nechce, že chce menej pracovať, mať viac času na seba a hlavne nahradiť ten neustály stres pokojom. Nevie ale ako na to.
Toto je pomerne častá téma, s ktorou ku mne klienti prichádzajú na koučing.
V nasledujúcom rozhovore vidno ako môže použitie tejto otázky odštartovať uvedomenie a určenie si najbližších krokov:
- „…už aspoň viem, že potrebujem viac vnútorného pokoja, ale netuším ako to dosiahnuť, ako vôbec začať.“
➔ „Na čom prvom uvidíš, že si sa v tomto pohla aspoň o kúsok dopredu?“
- “ hmmm … Možno na tom, že keď prídem večer domov, neskontrolujem hneď email na mobile a nebudem rozmýšľať o tom čo bolo ten deň v práci.“
➔ „A čo teda urobíš keď prídeš domov?“
- “ Vidíš teraz si uvedomujem, že ja sama si to ešte zhoršujem. Že aj keď už nie som v práci, tak na ňu myslím a ten stres si prenášam ešte aj domov. „
➔ „Na čom ešte spoznáš, že si pokojnejšia a že máš na seba viac času?“
- „Že sa budem v plnej prítomnosti venovať manželovi. A že mu nebudem len rozprávať o starostiach v práci.“
➔ „A o čom mu budeš rozprávať?“
- „Možno budem hovoriť viac o spoločných plánoch, kde by sme mohli cestovať alebo čo by sme mohli robiť cez víkend. A hlavne sa budem viac zaujímať o neho. V poslednej dobe ako som často vystresovaná a unavená, tak som na neho mala málo času a aj keď sme boli doma spolu, tak to nebol taký ten plnohodnotný čas.“
➔ „Spomínala si, že o kúsok dopredu sa pohneš, ak neskontroluješ hneď keď prídeš z práce domov email na mobile a nebudeš rozmýšľať o tom čo bolo v práci. Je to teda taká prvá vec, ktorou by si chcela začať?“
- „Áno, to mi dáva asi najväčší zmysel týmto začať.“
➔ „Určite sa už aspoň trochu poznáš. Čo na Teba v minulosti fungovalo keď si potrebovala niečo zmeniť? Ako si k tomu pristúpila v tých situáciách, keď sa Ti to podarilo zvládnuť?“
- „pokračuje…“
Toto je len malá časť celého koučovacieho rozhovoru, ktorá ilustruje použitie tejto konkrétnej otázky (tento príklad bol mnou vytvorený na základe niekoľkých podobných situácií, s ktorými som sa stretol pri koučingu, tak aby bola vystihnutá podstata fungovania otázky).
Celý priebeh koučingu aj konkrétny spôsob akým to bude človek riešiť, je však veľmi individuálny.
Napr. v takej situácii ako je v príklade vyššie môže byť pre jedného najdôležitejšie určiť si priority. Pre druhého práve zamerať sa na vytvorenie vnútorného pokoja namiesto stresu, pre niekoho zasa vedieť si zastať sám seba a určiť hranice pred neustálymi požiadavkami z okolia alebo môže ísť o zvládnutie strachu zo zlyhania, ktorý to všetko iniciuje atď…
P-o-s-t-u-p-n-e DOPREDU
Ďalšia dôležitá vec pri tejto otázke je, že sa sleduje čiastkový POSUN. Vidno to aj na tom príklade, kde je „…si sa v tomto pohla aspoň o kúsok dopredu?“
Bežne ľudia uvažujú hlavne o konečnom cieli alebo dokonca len o tom, že nechcú byť v tej súčasnej situácii.
Hora sa ale nedá vyliezť jedným krokom. A je potrebné nielen robiť maličké KROKY, ale zároveň si uvedomovať, že ich robíme, že sa posúvame DOPREDU.
To nás povzbudí a dodá motiváciu na našej ceste, aj keď konečný cieľ je ešte ďaleko.
Len jedna otázka
Toto bolo len rozobratie jednej otázky, ktorú môže byť vhodné použiť pri hľadaní riešenia. Fascinuje ma ako jemné zmeny v zameraní pozornosti a vhodné používanie „slov a formulácií“ vedia priniesť veľké výsledky.
Od kvality otázok závisí kvalita odpovedí a riešení. A otázky sú len jeden zo základných elementov koučingu a všetky tieto elementy spolu prispievajú k rozvoju človeka a jeho posunu ďalej.
…
Zaujala Ťa možnosť byť sprevádzaný a posunúť sa v osobnom živote alebo v práci ďalej formou koučingu? Chcel by si sa niečo spýtať? Napíš/te mi: