Určite ste si všimli, ako strašne sa deťom nechce, keď si majú ísť upratať svoju izbu. Zrazu sú príliš unavené, alebo ich začne niečo bolieť, potrebujú sa najprv najesť, prípadne musia ísť urobiť ešte niečo iné „veľmi dôležité“. Proste vymýšľajú všetko možné, len aby to nemuseli ísť urobiť. A keď už aj akože začnú upratovať, tak to rozhádzané puzzle začnú skladať (však ho tým vlastne upratujú) alebo sa začnú pritom inak „akože nepozorovane“ hrať.
Odsúvanie a nútenie sa
Tento článok ale vôbec nie je o deťoch. Je o nás, ktorí tiež máme všelijaké činnosti a povinnosti do ktorých sa nám nechce a máme ich oveľa viacej. Niekedy sme disciplinovaní a proste sa do toho prinútime a niekedy si ako tie deti vymýšľame čo „iné dôležité“ treba spraviť, aby sme to mohli odložiť. Na(ne)šťastie nemáme nikoho, kto by nás do toho naháňal.
Odložme nabok teraz tie veci čo nazývame bežné povinnosti. Napr. ako vybaviť niečo na úradoch, upratať doma, postarať sa o deti a o veci okolo domu. Aj keď sa nám do toho nechce, už okolnosti samé nás „dokopú“ sa tomu venovať (druhá vec je či sa niektorým tým veciam naozaj potrebujeme venovať?). Skôr teraz myslím veci, ktoré nás majú v živote posunúť ďalej alebo sú to veci o ktorých už dlho snívame.
Venovať sa tomu, čo už roky odkladáme.
Pre niekoho to môže byť začať sa vzdelávať a venovať oblasti, z ktorej by chcel mať svoju novú profesiu. Začať písať tie básničky, ktoré mu už dlho chodia po mysli. Rozbehnúť si svoj vlastný biznis. Začať písať blog, o ktorom už dlho sníva. Alebo reálne začať s tými zmenami seba samého o ktorých zatiaľ len číta v knižkách a na nete.
Niekedy vlastne aj začneme ale nevydržíme.
Čo funguje? Čerpanie inšpirácie od detí
Položme si najprv otázku čo funguje pri deťoch?
Napr. u nás to veľmi dobre funguje buď keď im dáme nejakú výzvu, napr. či si stihnú upratať do 10 minút a pustíme im časovač alebo ak to vyzerá viac ako hra než povinnosť. Napr. hrajú nejakú krátku hru (napr. kameň, papier, nožnice) a kto vyhrá musí ísť upratať pár hračiek. A takto to ide dokola, kým to nie je hotové. Áno čítate dobre, ten kto vyhrá, ide upratovať. Zatiaľ im to vôbec nie je divné :-). Prípadne vymyslíme príbeh do ktorého zahrnieme upratovanie a potom to pre nich už nie je nudné.
A je ešte pár spôsobov, ktoré nám fungujú. Vždy je v nich nejaký prvok hravosti. A tiež to nemôže byť každý deň to isté, lebo to by ich nebavilo.
Takže sú tu dva veľmi dôležité prvky:
Hravosť
a
Rôznorodosť
Otočme teraz tú otázku na nás.
Ako môžeme hravosť a rôznorodosť využiť pri tých veciach, ktoré nás v živote posunú ďalej alebo aj pri našej každodennej práci?
Každý bude mať na to svoju odpoveď. Ja Vám poviem čo funguje mne.
Postupy, ktoré mi fungujú
Tu je pár vecí a postupov, ktoré robím a fungujú mi:
- Rozdelenie veľkých vecí na malé miniprojektíky. Napr. teraz si robím jednu novú webku na business coaching. Je to celkom dosť roboty a už som začal strácať do toho chuť. Tak som si tento projekt rozčlenil na malé časti. Snažím sa mať pred očami len tú jednotlivú časť. Viem, že keď to bude malé tak sa do toho nielen ľahšie pustím ale aj som viac motivovaný tú menšiu časť dokončiť čo najefektívnejšie. Pomáha mi aj keď si pri každej časti poviem: Čo je zmysel toho, že túto konkrétnu časť robím? Na čo konkrétne to je dobré? (už sa mi stalo, že som to potom vyhlásil za nedôležité a nerobil to)
- Zautomatizovanie a zeefektívnenie tých vecí čo ma nudia (písal som o tom v článku – Ako som si vytvoril voľný čas – moja cesta k hyperproduktivite).
- Robiť si častejšie prestávky v práci. Niekedy si ich robím len krátke cca 10 minút a niekedy dlhé až dvojhodinové. Počas nich idem napr. na prechádzku alebo robím niečo na záhrade, prípadne sa venujem koníčkom. Toto si samozrejme môžem dovoliť preto, lebo fungujem na „voľnej nohe“.
- Stanovenie si najhlavnejšej priority na obdobie niekoľkých týždňov. Toto mi umožňuje na jednej strane sa sústrediť na to čo, pokladám v tom období za najdôležitejšie, ale na druhej strane to nie je niečo čo je stanovené na príliš dlhé obdobie alebo dokonca na neurčito.Takto si ľahšie udržím motiváciu aj „focus“.
- Ak to je činnosť, ktorú proste treba robiť aj keď ju nerobím rád, tak si za ňou naplánujem niečo na čo sa môžem tešiť. Napr. ak ma čaká vyplnenie nejakých tlačív na úrady, tak si potom naplánujem prechádzku po záhrade kde sa teším ako mi čo rastie.
- Vizualizácia – ide o také denné snívanie, ktoré mi na jednej strane pomáha sa pozitívne naladiť a taktiež si lepšie predstaviť čo a aké to chcem. Toto mi ľahšie umožňuje dostať sa cez náročnejšie obdobia keď sa veci nedaria a dodáva inšpiráciu na pustenie sa do mojich plánov.
- Keď cítim k nejakej činnosti nechuť alebo strácam motiváciu tak si kladiem otázku, aký význam má to čo robím. Niekedy zistím, že to vlastne vôbec nechcem robiť a potom hľadám cesty čo s tým. Keď to má význam tak hľadám odpoveď prečo mám do toho nechuť a čo by mi vedelo dodať energie? Niekedy to napr. môže byť v nerovnováhe, že sa príliš sa ponáhľam, chcem to spraviť čo najskôr, aj na úkor iných vecí a treba proste spomaliť.
A možno niekto potrebu hravosti a variability bude mať minimálnu a vyhovuje mu keď sa to isté stále opakuje. Aj tak je to v poriadku , ale pre tých tento článok nie je určený.
Bol napísaný pre nás, ktorí keď počujú že „Práca Ťa nemusí baviť, tá Ťa musí živiť“ a „Život je ťažký a nie je čas na zábavu“ tak sa nám ježia vlasy na hlave.
Áno aj pre seba som ho napísal, aby som si to pripomenul aké je to dôležité, lebo tiež spadnem občas do stavu, kedy pred sebou vidím len samé povinnosti a prestávam sa tešiť zo života.
Čo funguje pre Teba?
Najdôležitejšie je, aby Ste zohľadnili, čo funguje pre vás. Asi ma už poznáte, že budem odporúčať na toto ako najlepšiu vec koučing. Preto lebo toto si musíte objaviť a zaviesť zo života sami. V tomto žiadne priame rady a nútenie nefungujú a koučing bol práve na takýto štýl práce na sebe vymyslený (viac tu).
Aj ja si pravidelne prostredníctvom koučingu riešim veci lebo mi to funguje, je to napasované pre mňa a ide mi to potom ľahšie.
Lúčim sa s heslom: robme veci s radosťou, ľahkosťou a hrajme sa 🙂