Tri hlavné oblasti, ktoré nám najviac ovplyvňujú to ako si vieme „zariadiť“ Work-life“ balance sú podľa mojich skúseností:
- Životné priority
- Peniaze
- Ak potreby ostatných vždy uprednostňujeme pred svojimi
V tomto článku sa idem venovať prioritám a k ďalším dvom sa dostanem v nadväzujúcich článkoch.
Životná rovnováha a PRIORITY
Je to situácia, keď je človek relatívne spokojný s peniazmi (alebo to aspoň nie je to hlavné, čo rieši). Ako problém ale vníma, že nič nestíha. Veľa času v práci, upratovanie a ostatné veci okolo domácnosti, nákupy, chodenie na krúžky s deťmi a iná „údržba“ okolo detí :-). Sem tam sa podarí stretnúť aj s kamarátmi. Popritom „treba“ kontrolovať facebook a instagram. A na naozajstný čas pre seba už nezostal priestor ani v myšlienkach.
V jadre tejto situácie je, že si chceme „natlačiť“ do svojho života príliš veľa vecí. Nevieme sa rozhodnúť, čo je v našom živote dôležité a tak sa len naháňame a snažíme sa stihnúť čo najviac vecí.
Častokrát sa tam nezmestí práve čas na seba – či už na oddych, hobby alebo svoj rozvoj. A aj tie ostatné veci, ktoré tak tak stíhame, sú robené len tak v zhone. Pri tej, ktorú robíme, už zároveň myslíme na tú ďalšiu.
V živote bude vždy viac toho, čo by sme chceli zvládnuť, ako toho čo reálne vieme stihnúť. A to platí aj pre hyper-ultra-efektívnych ľudí s nevyčerpateľným rezervárom energie. Ja „našťastie“ medzi takých nepatrím 🙂 a o to dôležitejšie je pre mňa rozhodnutie, čomu venujem svoju pozornosť.
Čo je ale dôležité: „Nepotrebujeme stihnúť všetko, čo sme si v hlave vymysleli, aby sme žili zmysluplný a vnútorne spokojný život.“
Ba je to práve naopak. Treba si vedieť vybrať to podstatné. Nástroje a techniky na zvýšenie efektivity sú síce tiež dôležité. Oveľa dôležitejšie je ale vedieť, čo je pre mňa to podstatné, čomu naozaj stojí za to venovať svoju pozornosť a čas.
Ako som to robil ja
Ja som si tiež niekoľko-krát v živote prešiel obdobiami, že som sa snažil stihnúť príliš veľa vecí. A aj potom ako som si to upratal, potreboval a potrebujem byť v strehu a raz za čas robiť revíziu. Nové aktivity a povinnosti totiž netrpezlivo čakajú na príležitosť, kedy môžu naskákať do nášho kalendára a TO DO listu :-).
Uvediem príklad z môjho fotobiznisu, z obdobia asi pred 7 až 8 rokmi. Venoval som sa vtedy rôznym druhom fotenia na zákazku. Svadby, rodinné fotenia, ateliérové portréty, industriálna fotografia, biznis portréty a k tomu ešte fotografovanie pre fotobanky. Pre každú oblasť bolo treba osobitne riešiť marketing. Na webstránkach sa tiež bolo treba venovať všetkým týmto oblastiam. Viac portfólii, viac textov a blog postov. Zložitejšie bolo riešenie sociálnych sietí.
Naháňal som príliš veľa cieľov. Bolo toho veľa, nevedel som čomu sa skôr mám venovať. Všetko bola moja priorita. Výsledok bol, že som z toho bol vystresovaný a nevedel som sa naplno venovať žiadnej oblasti.
Vadilo mi to, tak som to chcel nejako vyriešiť. Najprv som nevedel ako. Myslel som si, že potrebujem lepší time management. To ale riešenie nebolo, lebo vystresovaný som bol snáď ešte viacej.
Až keď som pochopil , že sa snažím stihnúť príliš naraz a keď je všetko priorita, tak vlastne nie je priorita nič, otvorila sa mi cesta k riešeniu. Začal som s postupným eliminovaním oblastí, ktoré mali pre mňa najmenší význam. Inšpirovala ma v tom aj kniha o Paretovom pravidle známym aj pod menom pravidlo 80/20 (Richard Koch – The 80/20 Principle: The Secret to Achieving More with Less).
Na svoje pracovné oblasti som sa pozrel z dvoch hľadísk:
- Čo ma najviac baví a cítim, že mi to aj najviac sedí?
- Čo má zmysel z praktického hľadiska (finančného, organizačného…)?
Tak som v priebehu asi dvoch až troch rokov zredukoval počet oblastí na dve. Áno bolo to relatívne pomalý proces. Za prvé som si nechcel „odpíliť“ naraz niekoľko príjmových pilierov naraz a za druhé som mal obavy ako to „vypáli“, tak som to robil postupne, aby som videl, aký to bude mať reálny efekt.
Výsledok bol menej stresu. Zvýšený príjem na hodinu. Celkovo sa mi podarilo o pár hodín týždenne skrátiť svoj pracovný čas a bol som celkovo viac spokojný.
Nejde len o prácu
A toto bola len pracovná oblasť. Niečo podobné som riešil aj v súkromnej oblasti. A tam mi teda pri niektorých činnostiach „srdce viac plakalo“. Potom, ako sa nám narodilo prvé dieťa, som sa rozhodoval, čo zo svojich aktivít vypustím. V tom období som mal štyri koníčky. Prírodné záhradníčenie, učil som sa hrať na husle, čítanie kníh a akvárium.
Akvárium mi už v poslednej dobe prinášalo viac starostí ako radosti. Akoby to aj rybky cítili, moc sa im už nedarilo. To bola teda prvá voľba čo nehať ísť. Oveľa ťažšie bolo vzdať sa ďalšej veci. Keď som sa ale chcel plnohodnotne venovať aj rozrastajúcej sa rodine, aj práci, tak som sa potreboval ešte s niečím rozlúčiť.
Porovnal som si ich navzájom a ako porazené z toho vyšli husle. Mrzelo ma to a je možné, že sa k nim ešte raz vrátim. V tej dobe to ale bolo správne rozhodnutie, ktoré mi zvýšilo vnútornú pohodu a celkovo som bol spokojnejší. Celá táto náročná eliminácia mi umožnila(ňuje) užiť si to úžasné obdobie, keď sú deti malé.
K tomu prišlo ešte aj zefektívnenie alebo eliminovanie niektorých prác na záhrade a pozitívny dopad na môj život bol naozaj významný.
Ako teda určiť čo je pre mňa v živote to podstatné?
1. Hodnoty
Odporúčam začať od určenia svojich hodnôt. Je veľmi užitočné byť si vedomí toho, čo sú naozaj moje hodnoty a čo sú len veci, ktoré odo mňa chce spoločnosť alebo druhí ľudia, ale vnútorne sa s nimi nestotožňujem.
O tom ako si vieme nájsť svoje hodnoty a či sa nám aj reálne odrážajú v našom živote som písal v článku Inšpiratívne odhalenie – Hodnoty versus Priority https://www.volnyprezivot.sk/inspirativne-odhalenie-hodnoty-versus-priority/.
2. Vyraďovačka
Teraz si treba vybrať to, s čím sa treba „rozlúčiť“. Samozrejme to nebude ľahké rozhodnutie, inak by ste to už dávno urobili.
Vypíšte si na papier aktivity, oblasti, veci, koníčky…, ktorým bežne venujete čas. Prípadne aj niektoré vzťahy ak máte pocit, že už neplnia svoj účel (napr. vzťah so starým kamarátom, ktorý už „nie je ono“, ale trávite s ním čas len zo zotrvačnosti).
Samozrejme do zoznamu nebudete písať činnosti, ktoré naozaj musíte robiť ako čistenie zubov alebo príprava raňajok pre malé deti.
Pozrite sa na zoznam, ktoré z týchto aktivít nie sú v súlade s vašimi hodnotami. To sú prvý kandidáti na rozlúčenie.
Dobrý postup je aj porovnávanie dvoch aktivít navzájom. Mám napr. dva koníčky, ale ani na jeden nemám poriadne čas. Ktorý by som si vybral, keby som si mal vybrať len jeden? Alebo iný pohľad: Aký negatívny vplyv by malo na môj život, keby som toto už nerobil v porovnaní s tou druhou vecou?
Ďalší tip je číslovanie aktivít od 1 do 10. 1 znamená, takúto vec nemá žiadny význam robiť a 10 je jednoznačné áno, ktoré majú len úplne najdôležitejšie veci v živote.
Je jasné, že keď o nejakých veciach rozmýšľate, tak to bude od 6 vyššie. Inak by to nebola dilema. To najťažšie ešte len prichádza. Kde urobiť tú deliacu čiaru? Čo bude pod ňou, to minimálne dočasne eliminujeme zo svojho života.
Máte strach niečo len tak nehať ísť? Čo ak prídeme o niečo dôležité? Aj ja som mal a mávam takýto strach. Napriek tomu sa nejak k tomu odhodlám. K tomuto mi napadá veľmi výstižný výrok od Kylea Ceasa :
„Strach v hlave vie zmerať len to čo môžeme stratiť a nie to čo môžeme získať“.
Takže aby bolo jasné, určite to bude trochu bolieť, ale to čo získate, mnohonásobne vynahradí túto „bolesť“.
3. Plánovanie času
Riešením je si naplánovať toho menej ako si myslíme, že vieme stihnúť. Často sa niečo nové vyskytne alebo to nejde tak ľahko ako sme očakávali.
Najťažie na tom je práve vnútorne sa nastaviť tak, že je v poriadku, keď toho stihnem menej a nebudem stále fungovať ako „motorová myš“. Dôležité pritom je nielen si menej naplánovať, ale určiť si, ktoré sú to tie pre môj život podstatné veci a tie si stanoviť ako priority. A tie ostatné proste nehať ísť, aj keď je to ťažké urobiť. Keby by to bolo ľahké, tak by sme to už predsa mali dávno zvládnuté.
A ide to do určitej miery aj v zamestnaní, nielen keď je človek pánom svojho času. Tipy ohľadom tohto pre zamestnancov budú v osobitnom článku.
K riešeniu cez koučovanie
Väčšinou to nie je ľahké rozhodnúť sa, čo je v živote pre nás to podstatné a čo nehať „ísť“. Výborný prostriedok ako si nájsť to svoje ideálne riešenie je práve koučing. Ako kouč sa práve s touto témou stretávam veľmi často.
Koučovanie vám pomôže uvedomiť si a rozhodnúť sa čo je pre vás v tejto chvíli to najlepšie.
Pre väčší efekt…
Keď ste už rozhodnutí, čo vypustíte a čo vám zostáva, potom príde rad aj na zjednodušovanie a zefektívňovanie týchto zostávajúcich aktivít. Samozrejme nebudete zefektívňovať to ako sa hráte s deťmi (to si proste užijete) ale tie aktivity, ktoré proste musíte robiť (ako napr. upratovanie) alebo pracovné činnosti.
Podrobne ako na to, som písal v článkoch:
Ako som si vytvoril voľný čas – moja cesta k hyperproduktivite
10 drahokamov efektivity – najdôležitejšie tipy na zefektívnenie svojich činností