Všimli Ste si, ako si ľudia sami vedia skomplikovať život? Jeden rafinovaný spôsob akým si komplikujeme život sa skrýva v hromadení materiálnych vecí. Nadmerné kupovanie a vlastnenie hmotných statkov je v súčasnej spoločnosti také prirodzené, že si ani neuvedomujeme, akú cenu za to platíme. A tým nemyslím len na peniaze. Nie je jasné čo tým myslím? Najlepšie to bude vidno na príklade:
Príbeh jednej športovo založenej rodiny
Rodina žije v satelitnej dedine pri Bratislave. Rodičia sú športovo založení a vedú k tomu aj svoje deti, staršieho syna a mladšiu dcéru. V zime chodia lyžovať a snowbordovať. Každých niekoľko rokov si kupujú nové lyžiarske vybavenie. Všetci okrem dcéry majú aj bežky. Korčule na ľad majú tiež. V lete chodí otec raz, dva-krát windsurfovať na jazerá.
Raz na dovolenke vyskúšali aj surfovanie, takže nadšený otec hneď kúpil dva surfy (odvtedy ich ale využili len raz). Taktiež majú kanoe, na ktorom chodili splavovať Slovenské rieky, keď ešte nemali deti. Už čoskoro, keď budú deti väčšie, tak plánujú kúpiť druhé, aby mohli chodiť na splav ako celá rodina.
Veľmi radi aj bicyklujú. Všetci majú horské bicykle, otec má aj drahý cestný bicykel, skoro ako Saganov. Pár krát za rok si idú zahrať aj tenis. Tenisovú raketu už tento rok dostala aj dcéra. Taktiež chodia na hrádzu korčuľovať. Do rodinného športového vybavenia patria také „samozrejmosti“ ako náradie na badminton, futbalová a volejbalová lopta, skateboard a pár činiek. V garáži majú aj skladací stôl na stolný tenis. Keď budú financie, otec má v pláne ešte dokúpiť štvorkolku, kite a určite sa ešte niečo zaujímavé nájde.
A čo má celý tento opis športového náradia jednej rodiny znamenať? Určite si poviete, aké je to milé, že tak radi športujú. Áno, je to super, že športujú a vedú k tomu aj svoje deti. Ale keď si pozriete, koľko toho majú, tak veľa z tých vecí môže byť používaných nanajvýš sporadicky. Dovolenky je len niekoľko týždňov a aj keď sa snažia športovať aj cez víkendy, niektoré veci sú viazané len na ročné obdobie alebo dovolenkové destinácie.
Čo z toho pre nich vyplýva
Poďme sa pozrieť, aký je dopad ich situácie:
-
Veci je treba skladovať. Do garáže pre dve autá sa zmestí iba jedno (aj to natesno), lebo druhá polovica je zaprataná ich športovým náradím.
-
Spolu už vynaložili veľmi veľa peňazí na všetko toto športové náradie. Aj keď majú obaja slušné manažérske príjmy, nemajú žiadne úspory. Toto „obstarávanie“ majetku sa odráža aj v ďalších oblastiach ich života, napr. aj v súvisiacom športovom oblečení a celkovo v konzumnom spôsobe života.
-
Otec pracuje v práci, ktorá ho už až tak nenapĺňa. Keďže jeho práca si vyžaduje aj dosť nadčasov, na jeho milované športovanie mu nezostáva veľa času. Aj keď má on aj manželka naozaj slušný príjem, vzhľadom na nákladný životný štýl nemajú žiadne úspory. Taktiež si nevedia predstaviť, ako by vedeli míňať menej. To otca brzdí v tom, aby si našiel inú prácu. Takú čo by ho viac napĺňala. A aj keď by bol príjem možno menší, mal by popri nej viac času na športovanie a rodinu.
-
Niektoré náradie si vyžaduje pravidelnú údržbu, čo hlavne otca, ktorý to má na starosti, stojí nemálo času.
-
Vlastnenie príliš veľa vecí má aj ekologický dopad. O to viac je to škoda, ak ide o veci, ktoré sa používajú minimálne.
Ako by sa to dalo zmeniť a zjednodušiť?
Majú si teda odoprieť športovanie, ktoré im robí toľko radosti? Určite nie. Musia však vlastniť všetko náradie a vybavenie ku každému športu, ktorý chcú robiť alebo niekedy len vyskúšať?
Riešenie by mohlo byť vlastniť len náradie ku športom, ktoré robia najčastejšie. Ak niekto chodí lyžovať alebo surfovať raz za rok, nestačí mu požičať si potrebné náradie priamo na mieste počas dovolenky? Keď už tie lyže majú, tak môže byť vhodné si ich nechať ale nekupovať ako predtým každé dva roky najnovšie modely.
Ďalšie otázky môžu byť: Na aké a koľko športov mám dosť času, aby som sa im dostatočne venoval(a)? Ktorý šport mi prináša najviac radosti a ktorý je len krátkodobá módna záležitosť alebo túžba skúšať stále niečo nové? Stojí mi vlastnenie náradia k ďalším športom za vynaložené peniaze, za čas strávený na ich údržbu a za miesto na ich skladovanie? Každý si potrebuje odpovedať na tieto a podobné otázky sám, pretože pre každého bude optimálne niečo iné.
Podstata schovaná za týmto príkladom sa vzťahuje aj na iné oblasti. Môžu to byť veci do záhrady, oblečenie, náradie pre majstrov, topánky, hračky…
Je jasné, že ak si nekúpim každú vec, ktorú mi napadne, tak sú s tým spojené aj nevýhody alebo obmedzenia. Minimálne prídem o tú radosť z vlastnenia novej veci. Ale ako už dlhodobo ukazujú rôzne výskumy, tak tá radosť je naozaj iba krátkodobá (ak Vás zaujíma ako to funguje, tak si vygooglujte „hedonická adaptácia“). A samozrejme keď nemám vždy všetko „po ruke“ tak mi to môže niekedy chýbať.
A aké sú výhody zmeneného prístupu?
Ak si dobre navrhneme životný štýl a objektívne určíme čo naozaj pravidelne potrebujeme, tak občasné obmedzenia alebo nevýhody plynúce z menšieho vlastnenia vecí budú mnohonásobne vynahradené:
-
veľkou úsporou peňazí,
-
ušetreným časom a osobnou energiou na obstarávanie, údržbu a upratovanie vecí,
-
netreba mať toľko priestorov na skladovanie a v nezapratanom priestore sa lepšie býva,
-
ušetrené peniaze sa môžu investovať, čím sa môže budovať finančná nezávislosť alebo napr. rozbehnúť vlastný biznis,
-
alebo vznikne možnosť vybrať si prácu, kde sa síce menej zarába ale môže byť menej časovo náročná, viac flexibilná alebo viac zmysluplná,
-
ak Vám nie je jedno čo bude s našou domovskou planétou a ako budú žiť ďalšie generácie, tak to je ďalší dôvod.
Toto bol len príklad komplikovania si života týkajúci sa jednej oblasti materiálnych vecí. Pre túto rodinu bolo športové vybavenie dôležitá oblasť a keby s tým niečo urobili, tak by to malo významný efekt.
Niekto to má možno menej „kričiace“ do sveta, ale vo veľa oblastiach. Ak Ste sa v tom našli a chceli by Ste s tým niečo urobiť, tak odporúčam inšpirovať sa na slovenských alebo zahraničných webkách, kde nájdete tipy a postupy ako sa do toho pustiť (po anglicky si dajte hľadať „minimalism“ alebo „decluttering“ a po slovensky „minimalizmus“).
Moja skúsenosť
Manželka je v tomto zjednodušovaní života z hľadiska materiálnych vecí so mnou na jednej lodi. Avšak naše malé deti sú na opačnej strane barikády. To aby sme to nemali až tak jednoduché.
Sú ľudia, ktorí dokážu radikálne zmeniť svoj prístup k množstvu vlastnených vecí a naraz vyhádzať väčšinu svojich vecí, ktoré ich skôr obmedzujú ako im prinášajú radosť. Nám viac vyhovuje postupný prístup. Už druhý rok sa cielene venujeme „debordelizácii“. Raz za čas si vyberieme miestnosť (napr. pivnicu alebo kuchyňu) alebo oblasť (oblečenie, záhradné náradie) a prechádzame či to naozaj potrebujeme. Na začiatku to bolo ľahšie hlavne z psychického hľadiska. Našli sme veľa naozaj zbytočností, nefungujúcich vecí alebo vecí čo sme ani nevedeli na čo sú. Pri takých nie je problém dať ich preč. Pri veciach, ktoré sú dobré a možno sa raz mohli zísť (aj keď tá pravdepodobnosť je naozaj veľmi veľmi nízka) to už ide ťažšie.
Druhá strana mince je menej nakupovať a dobre si rozmyslieť či kúpenie tej veci stojí za to. V tomto mám osobne väčší problém. Vždy som bol majstrom v spontánnych nákupoch a trpezlivosť určite nepatrí medzi moje silné stránky. Ale aj v tomto som urobil významné pokroky a pomáha mi postup, že odolám prvotnému impulzu a vrátim sa k tomu nákupnému rozhodnutiu až o pár dní. To funguje hlavne na nákupy cez internet. Často už potom nutkanie kúpiť si tú užasnú vec zoslabne.
Určite nie sme žiadni minimalisti, čo majú len pár vecí. Ani nemáme ten cieľ. Prístup k minimalizmu alebo ja mám radšej anglický výraz pre zjdenodušenie života „simplify your life“ je možný na rôznych úrovniach. My sme skôr umiernení minimalisti, ale snažíme sa aby veci, ktoré vlastníme nám prinášali radosť a boli pre nás naozaj zmysluplné. Tento prístup nám jednoznačne do života vniesol viac miesta, času a ušetrených peňazí a menej starostí a povinností. A to sme ešte neskončili.
Spoiler do budúcnosti.
Materiálne statky sú len jedna oblasť, kde si komplikujeme život. My ľudia si ho vieme kreatívne skomplikovať vo veľa oblastiach. V tom ako fungujeme v digitálnom svete, v tom ako sa staráme o domácnosť, ako riešime naše stravovanie, ako pristupujeme k peniazom a jedna veľká oblasť je ako fungujeme v práci. Ale keďže si vieme život skomplikovať, vieme si ho aj zjednodušiť… :-).