Hľadám v skrini modrú krabicu s kakaom. Pozerám sa na miesto kde zvykne bývať, ale nie je tam. Potom pozerám aj na iné police. Tiež hľadám na kuchynskej linke a pre istotu sa pozriem aj do chladničky či náhodou… Celé to zopakujem ešte dva krát, ale bez úspechu.
Popritom sa pýtam manželky a ona len, že to tam niekde musí byť. A pýtam sa aj detí či sa s tým nehrali.
Manželke sa to nezdá a vidí že som bezradný, tak vstane otvorí skriňu a hneď mi kakao podá.
Bolo na svojom mieste. Pozeral som tam aspoň tri krát. Akurát nebolo v modrej krabici, ale manželka ho presypala do priesvitného pohára.
Mal som ho pár centimetrov pred očami, doslova som sa na neho pozeral, ale nevidel som ho.
Hľadal som modrú krabicu a moje vnímanie všetko ostatné ignorovalo.
Kakao je drobnosť, ale takto to funguje aj v oveľa dôležitejších veciach.
Napr. často sa stretávam pri koučingoch s témou naplnenia a spokojnosti v práci.
Ak niekomu chýba naplnenie a radosť v práci, pri hľadaní niečoho lepšieho sa často upína k nejakej konkrétnej predstave.
Hlavne ak seba nepoznáme dostatočne dobre (svoje hodnoty, talenty, nenaplnené potreby, motivácie…) tak prílišná zafixovanosť na konkrétnu predstavu nám bráni vidieť iné možnosti alebo aj to čo už máme v súčasnosti a bolo by dobré to „rozmnožiť“.
Vtedy je dobré aspoň dočasne „nabúrať“ doterajší pohľad a skúsiť sa na to pozrieť z inej perspektívy a začať si klásť iné otázky.
Ak máte chuť sa zamyslieť:
Čo konkrétne (ale úplne konkrétne) mi robí radosť/prináša spokojnosť v práci už v súčasnosti?
Ak sa pozriem do „vysnívanej“ budúcnosti, podľa čoho všetkého zistím, že som v práci spokojná/ý? Od čoho to naozaj závisí a čo nie je až tak dôležité?