Už Ste to zažili? Úžasný víkend strávený s rodinou alebo s kamarátmi pomaly končí. Ste doma, je nedeľa večer. Dobrá nálada sa vytratila a začínate cítiť taký nepríjemný ťaživý pocit. A takto sa to opakuje skoro každú nedeľu večer. Ako keby v tento čas „Vaša duša“ tak trochu umierala. Snažíte sa to prehlušiť televíziou alebo internetom ale „na pozadí“ to stále zostáva.
Je Vám samozrejme jasné, že dôvodom je začiatok pracovného týždňa v pondelok ráno. A aj prečo je tomu vlastne tak.
Práca Vás nebaví. Nevidíte v nej zmysel a naplnenie. Cítite nechuť do nej chodiť a pri predstave blížiaceho sa pracovného týždňa je v nedeľu večer tento nepríjemný pocit najsilnejší. Možno práve aj vďaka kontrastu s príjemne prežitým víkendom. Kedysi Vám možno stačilo, že si v práci zarábate na živobytie a bolo jedno či Vás to baví a napĺňa. Teraz, keď už máte nejaké tie roky odpracované, to už ale nestačí.
A nie je to len o nedeli večer. Ten nepríjemný pocit a nechuť sú tam aj inokedy. Je to môžno menej ťaživé alebo prekryté inými povinnosťami prípadne časom pri telke a na mobile.
Možno je celá tá situácia v práci celkom znesiteľná, lebo máte super kolegov. Tešíte sa aspoň na nich a celý ten čas v práci sa „dá vydržať“.
Skúste si ale seba predstaviť že budete takto fungovať ďalších 5 alebo 10 rokov. Ako by sa Vám páčila takáto predstava?
Ak sa nachádzate v takej situácii ako som opísal, asi moc nie.
Čo sa s tým ale dá robiť?
Jedno je isté. Ak niečo nezmeníte, tak to potom bude prinajmenšom rovnaké alebo pravdepodobne ešte horšie.
Aká by to ale mala byť zmena? Čo treba zmeniť a ako ju zrealizovať? Ja viem, samé otázky 🙂 Poďme hľadať odpovede.
Čo potrebujete vedieť najskôr?
Len zmenou zamestnania alebo dokonca profesie bez toho, aby Ste vedeli, čo vlastne tou zmenou hľadáte a aké sú Vaše potreby, môžete skončiť ešte v horšej situácii.
Môj príbeh
Ja sám som mal šťastie, keď som to takto naslepo pred asi 12 rokmi urobil. Zanechal som lukratívne povolanie audítora a z môjho „vtedy koníčka“ fotografovania, sa stala moja nová profesia. Dopadlo to dobre. Aj vďaka tomu, že nová profesia uspokojila moju veľkú potrebu – zapojiť kreativitu v oveľa väčšej miere ako predtým. A aj vďaka finančným rezervám a času na objavovanie a rozbiehanie novej profesie (keďže deti som vtedy ešte nemal).
Niektoré moje potreby ale zostali aj v tejto novej profesii nenaplnené a začalo sa to po niekoľkých spokojných rokoch čím ďalej silnejšie ozývať. Najprv to bola len vnútorná nespokojnosť bez toho, aby som presne vedel o čo ide. Postupne to silnelo a viedlo až k „vyhoreniu“.
Po období hľadania a sebapoznávania ma to zaviedlo až ku koučingu a práci s ľuďmi na ich osobnom rozvoji. V súčasnosti mi vyhovuje mix takejto práce s ľuďmi a fotografovania. Pri tejto druhej zmene som, už poučený, išiel na to inak. Začal som od skúmania a hľadania čo ma napĺňa a aké sú moje potreby.
Najprv teda potrebujete lepšie poznať čo Vás poháňa, motivuje, aké sú Vaše hodnoty a vnútorné potreby. Inak budete strieľať naslepo (a vtedy je logicky oveľa menšia šanca že sa trafíte).
Pozývam Vás zamyslieť sa: Viete povedať čo Vás napĺňa? Čo dáva práci, ktorú robíte ZMYSEL? Taký ten Váš individuálny zmysel, ktorý prináša naplnenie Vám osobne?
Uvediem dva príklady, aby bolo jasnejšie o čom píšem.
1. príklad – „Na nesprávnom mieste“:
Napr. ženu nebaví jej práca v kancelárii na marketingovom oddelení, kde analyzuje čísla predajnosti, úspešnosti reklamných kampaní a pripravuje z toho reporty pre kolegov z marketingu a aj pre vedenie spoločnosti. Väčšinou pracuje sama za počítačom, len občas keď niečo treba, to rieši s kolegami. Celkovo ju oblasť marketingu baví, ale v tejto konkrétnej pozícii nie je šťastná. Necíti naplnenie z toho čo robí aj keď vidí, že to čo robí, má vo svojej podstate zmysel a je to pre kolegov užitočné.
Ju napĺňa keď komunikuje s ľuďmi a niečo spolu s nimi tvorí a rieši. A individuálna práca s číslami za počítačom jej toto poskytuje minimálne.
Riešením v takejto situácii môže byť napr. pohovoriť si so šéfom ako to čo ju napĺňa viac začleniť do súčasnej práce alebo o preradení na inú pozíciu v rámci marketingového oddelenia. A možno tá práca, ktorá ju bude napĺňať, na ňu čaká na inom mieste.
Bez toho aby človek vedel nielen čo mu vadí a čo nechce, ale aj čo ho napĺňa a dáva mu zmysel, aké sú jeho vnútorné potreby, ťažko nájde pre seba vhodné riešenie.
2. príklad – „Všetko má svoj začiatok a … koniec“:
Muž pracuje ako manažér a senior konzultant v oblasti implementácie informačných systémov. Už skoro po 20 rokoch v podobných pozíciách sa cíti unavený z takéhoto typu práce. Posledné roky ho to napĺňa čím ďalej tým menej. Veľmi ho obmedzujú aj rôzne korporátne pravidlá a spôsob práce od vidím do nevidím.
Aj keď ho tá práca kedysi bavila, v súčasnosti už má pocit, že si zažil v tejto oblasti všetko čo sa dalo. Na druhej strane je pravda, že nevie presne čo iné by robil, ak by to nemalo byť v tejto oblasti. Bavia ho síce aj rôzne iné veci, na tie ale popri práci nemal veľa času.
Tento druhý príklad je od prvého odlišný v tom, že muža kedysi táto práca napĺňala a vyhovovala mu. Akurát popri nej zanedbával aj iné svoje potreby a už v nej obsiahol všetko čo sa dá. Stala sa z toho len rutina bez posunu ďalej.
Riešením môže byť napr. sabbatical alebo iný druh dlhšieho voľna (ktoré si môže finančne vzhľadom na úspory dovoliť), kde získa odstup, oddýchne si a môže objavovať, ktorou cestou sa pustiť. Potom môže rozbehnúť aj vlastné podnikanie (po čom vždy túžil) alebo zostať v korporátnom svete ale v inej oblasti ako doteraz a v inom režime fungovania.
Na obidvoch príkladoch som chcel ukázať ako je dôležité najprv poznať sám seba, svoje potreby, pohnútky, to čo nás napĺňa a dáva zmysel.
Nájsť si to svoje riešenie
Keď už viete čo Vás napĺňa, čo Vám dáva v práci zmysel a aké sú naozaj Vaše potreby, tak si môžete nájsť to svoje Riešenie s veľkým R.
Pre každého z nás existuje to naše najlepšie (alebo aspoň v danej chvíli vhodné) riešenie. Častokrát sa aj u ľudí v podobných situáciách môžu tieto vhodné riešenia výrazne odlišovať.
Riešenie si môžete hľadať sám napr. inšpiráciou v knihách, na internete alebo viete využiť pomoc niekoho druhého. Napr. si nájsť kouča, využiť poradenstvo alebo hľadať rady u známych. Ja osobne som zástanca kombinácie oboch prístupov.
Ako formu externej pomoci odporúčam koučing. A nielen preto lebo som sám kouč :-). Pre mňa samého bol koučing pri mojej zmene veľmi užitočný a aj teraz je na pravidelnej báze súčasťou môjho rozvoja.
Prečo koučing funguje v takýchto situáciách?
Keď ide o životnú zmenu alebo o riešenie životnej situácie, tak dať dobrú radu je … nechcem povedať „ťažké“. Ono to práve nie je ťažké a častokrát to aj bude vyzerať ako dobrá rada. Tomu druhému to ale proste nebude fungovať. Zmena väčšinou buď neprebehne alebo ten človek s výsledkom nebude spokojný.
Aj keď druhý človek vidí v čom je problém (častokrát ľahšie ako my sami), nemôže dostatočne dobre vedieť a obsiahnuť všetko čo prežívate a aký Ste. Poznať všetky okolnosti, celý Váš doterajší život, poznať aj to čo nie je zvonka vidieť. Nemôže, lebo by musel byť „Vami“ a prežiť Váš život.
A to ani ak Vás dobre pozná, lebo každý vníma druhého cez svoj vlastný filter. Pri blízkom človeku navyše býva osobná zainteresovanosť na tom ako to dopadne.
Koučing funguje na inom základe. Pomáha objaviť a uvedomiť si človeku samému, čo konkrétne treba zmeniť, akou cestou sa vydať a ako zvládnuť svoju situáciu. Kouč (na rozdiel napr. od poradenstva) by nemal prinášať svoj názor a pohľad na vec.
Keď si človek niečo vymyslí sám, tak je oveľa pravdepodobnejšie, že to zrealizuje, ako keď mu to poradí niekto druhý.
Viac o tom ako a prečo koučing funguje (a prečo keď si vlastne objavujeme riešenie sami potrebujeme ešte aj kouča) som písal v článku: https://www.volnyprezivot.sk/koucing-je-najlepsia-vec-ako-sa-pohnut-dalej/
Efektívnosť koučingu v oblasti naplnenia a zmyslu v práci je navyše v tom, že prirodzene spája fázu sebaobjavovania (čo sú moje vnútorné potreby, hodnoty, čo ma napĺňa…) a nájdenie riešenia.
Určite svojím spôsobom fungujú aj tie ďalšie spôsoby externej pomoci, aj keď mne sa osvedčili tie prístupy, kde sa nedáva priama rada, ale to svoje riešenie a cestu si človek objavuje sám.
Pri výbere poradenstva, konzultáciách alebo mentoringu, odporúčam, aby to bolo vždy na základe, že ide o prácu na sebe. Žiadne zázračné pilulky, ktoré všetko urobia bez toho aby som musel pohnúť prstom, nefungujú.
Ako zmenu realizovať?
Nájdenie riešenia je len časť cesty. Potrebujeme toto riešenie aj zrealizovať.
Rád hovorím o zmene ako o ceste. Máloktorú zmenu je možné urobiť zo dňa na deň. Hlavne keď ide o dôležitú zmenu. A nie vždy sa dá povedať, že už sme v cieli a zmena je na 100% zvládnutá.
Na začiatku si môžme povedať, že sme len na 10% a po čase sa môžeme dostať napr. na 80%. Čo je obrovský pokrok a veľké zlepšenie reálnej spokojnosti so životom, ale cieľ to ešte nie je.
Zmena ako cesta
Keby sme sa upínali len na nejaký cieľ ďaleko v budúcnosti, tak aj napriek pozitívnym zmenám si vytvárame nespokojnosť. Preto pomáha v tomto prípade mať na pamäti známy výrok – „Cesta je cieľ“. Na nej sa dejú tie pokroky a zlepšenia.
Predstavte si, že chodíte na turistiku len kvôli tomu, aby Ste dosiahli vrchol. Pritom prírodu a chodenie po horách vôbec nemáte radi. Potom sa budete väčšinu času trápiť a vôbec si neužijete celú tú cestu, až na krátky čas strávený na vrchole. To je nezmysel. Načo by potom ten človek chodieval na turistiku? Aby sa len trápil a netešil sa z tej krásnej prírody a z pohybu na horskom vzduchu?
V bežnom živote a hlavne pri dosahovaní osobných alebo pracovných cieľov sa to ale stáva bežne. V súvislosti s dosiahnutím vrcholu sa núka aj iná paralela :-), a aj na tú to sedí.
Predstava zmeny ako cesty je výstižná aj preto, lebo na cestu treba najskôr vykročiť (treba sa rozhodnúť k zmene a urobiť prvý krok) a potom na nej treba vytrvať. Ak sa po prvom neúspechu cestu opustíme, tak psychicky na tom môžeme byť ešte horšie, ako keby sme sa k ničomu neodhodlali.
Pre niekoho tá cesta môže byť relatívne krátka. Napr. dohodnúť sa so šéfom o doplnení pracovnej náplne alebo nájsť si vo svojej oblasti nové zamestnanie. Pre niekoho tá cesta môže byť dlhšia. Napríklad začať vo svojej profesii fungovať na voľnej nohe alebo začať v úplne novej profesii, kde si treba najprv urobiť vzdelanie a potom si začať hľadať zamestnanie alebo klientov.
Nie je účelom tohoto článku dávať návody ako úspešne dosahovať svoje ciele a realizovať zmeny. Na to sú celé knihy a rôzne prístupy a metódy. Chcem poukázať na to, čo je dôležité si uvedomovať pri riešení svojej situácie a robení zmien.
Tak, aby sme ich nielen vedeli realizovať, ale smerovali k výsledkom, ktoré naozaj chceme.
Aby zmena nebola len slepá ulička.
Podobne ako pri hľadaní riešenia, tak aj pri realizácii zmien a vytrvaní na zvolenej ceste, je účinný prostriedok koučing. Pri začínaní vlastného biznisu alebo pri zmene profesie môže byť veľmi užitočné využiť aj mentoring alebo vhodný druh poradenstva.