Ak Ste čítali predchádzajúci post Môj príbeh, tak to je nedávna minulosť. Ale asi pred 10 rokmi som si prešiel ešte jednou zaujímavou životnou zmenou. Pracoval som ako manažér a audítor v audítorsko-daňovej firme.
Ku koncu tohto obdobia, približne posledný rok, som mal už cítil nechuť k tejto práci. Nechcelo sa mi do nej a na víkendy som sa tešil ešte viac ako predtým. A pritom kolektív aj ostatné pracovné podmienky som mal super.
Na dovolenke pri mori som mal čas rozjímať a pozrieť sa na vtedajší život s odstupom. Cítil som, že tadiaľto moja cesta nevedie, nevedel som si proste takto predstaviť svoju šťastnú budúcnosť. Dohodol som sa so zamestnávateľom na prechodnom 9 mesačnom období, aby som ešte pokračoval a postupne odovzdával veci. Nešlo mi o to ujsť ku konkurencii, takže som sa neponáhľal s odchodom.
Keď som to oznamoval, väčšina známych a rodiny sa chytali za hlavu. Opustiť také výborné a veľmi dobre ohodnotené miesto. A zahodiť toľko rokov vzdelávania, praxe a audítorskú licenciu.
Pamätám si, ako mi niektorí povedali: „Práca Ťa predsa nemusí baviť, tá Ťa musí živiť!“.
Ale prečo by nemohla obidvoje? Ja som ten typ človeka, čo sa nevie dlho do niečoho nútiť, aj keď to rozumovo velí pokračovať. Vtedy mi reakcie okolia prišli ako ďalšia vec, s ktorou musím bojovať. Teraz s odstupom času, ale ich reakcie chápem. Nie je to bežné (hlavne pred tými rokmi to bolo zriedkavejšie) úplne meniť povolanie. Hlavne keď to vyzerá z finančného aj spoločenského pohľadu nelogicky.
V tej dobe som bol už pár rokov nadšený do fotografovania. A najviac ma bavilo fotografovanie ľudí. Náhodou (aj keď verím, že náhody neexistujú) som sa dostal k fotografovaniu do fotobánk. Tam som potom získal veľa skúseností a naučil sa myslieť na fotografovanie viac ako na biznis než len ako na „hobby“.
Prišli aj prvé zákazky. Najprv od známych a potom aj cez referencie a moju webku. Dosť rýchlo pribudli aj prví zahraniční klienti. Na začiatku som skúšal rôzne veci. Aj fotografovanie svadieb, rodinné fotografovania, modeling aj industriálnu fotografiu. Produktovej fotografii som sa vyhýbal od začiatku. Ja som proste potreboval mať na fotografiách ľudí.
Postupom rokov som sa špecializoval na lifestyle fotografiu a biznis fotografie a v týchto oblastiach, ktoré robím som úspešný.
To bol „background“ ako sa to udialo, ale teraz vlastne to dôležité, prečo píšem tento článok. Chcem sa podeliť o moje skúsenosti z tejto zmeny profesie. Ide tu o rady pre tých, čo chcú začať podnikať alebo byť freelanceri.
Chceš aj ty zmeniť profesiu alebo začať podnikať?
S odstupom vidím čo všetko mohlo byť spravené lepšie. Mohol som sa viac učiť na chybách iných ako na svojich. Takže čo by som poradil tím, ktorí uvažujú o takejto zmene?
1. Biznis je biznis
Na začiatku som bral fotografovanie trochu ešte ako hobby. To preklopenie „mindsetu“ mi trvalo viac ako rok.
Moja rada: Akonáhle viete, že sa niečomu chcete venovať ako profesii, treba to brať ako biznis, nie ako koníček! Akonáhle Ťa to má živiť, tak sa treba vzdelávať nielen v samotnej profesii ale aj v biznisovej stránke veci. Treba robiť rozpočty, plány, učiť sa ako predať svoje služby alebo produkty…
Tvoje rozhodnutia musia mať tiež biznisovú logiku. Napr. ak chceš poskytovať aj nejakú službu, ktorú nevieš predať za dostatočnú cenu, tak do toho nechoď, lebo súvisiace straty Ťa vedia stiahnuť pod vodu.
2. Sú na zmenu pripravené Tvoje osobné financie?
Máš peniaze na rozbeh podnikania kým budeš mať dostatočné príjmy od klientov? Neponáhľaj sa s opustením doterajšieho zamestnania, kým nemáš z novej činnosti dostatočné príjmy. Toto nie je šprint, ale beh na dlhú trať (viď ďalší bod).
Ja som bol v tomto celkom pozitívny príklad. Boli sme vtedy bezdetný pár a mali sme nejaké úspory. Manželka dobré zamestnanie, plus ja som mal ešte prvé roky aj nejaké príjmy súvisiace s bývalou profesiou.
Treba si aj dávať pozor na výdavky! Prostriedky pripravené alebo niekedy požičané na rozbeh sa vedia rýchlo rozkotúľať. A to niekedy na zbytočnosti ako napr. drahé vybavenie kancelárie. Aby boli výdavky pod kontrolou, bez rozpočtov a cash flow to nepôjde. Inak môžete zažiť nepríjemné prekvapenie. Pri freelanceroch sa to dá aj jednoduchou formou a hlavne treba stále mať nejakú rezervu na vykrytie výkyvov.
3. Úspech neprichádza zo zo dňa na deň
V podnikaní neexistujú skratky. Môžeš mať aj celkom rýchly štart, ale dosiahnuť naozajstný úspech, či už finančný alebo profesný, trvá roky. Keby to bolo také ľahké, tak za 1. dosiahne to každý a za 2. by za to ani nestálo usilovať.
Veľmi ma baví pozerať interview s úspešnými ľuďmi. Prakticky všetci tvrdia, že za úspechom je veľa rokov tvrdej prípravy a práce. To sa iba zvonka môže zdať, že úspech prišiel ľahko a rýchlo. Nikto z tých ľudí si to ale nemyslí.
S týmto súvisí aj ďalší bod.
4. Bude ťa táto cesta baviť a napĺňať?
Niekedy treba dať nabok romantické predstavy a pozrieť sa na vec aj realisticky. Si pripravený prejsť si všetkým, čo to obnáša? Je dôležité, aby
5. Aká je tvoja vízia?
Treba mať víziu alebo aspoň ju postupne tvoriť. Aj keď to znie ako klišé, je to naozaj dôležité. Keď nemáš smerovanie a nevieš kam ideš, tak aká je šanca, že dôjdeš tam, kam chceš? Je v poriadku keď sa vízia mení a vyvíja ale už na začiatku ju treba mať.
Tiež si je dobré položiť otázku či je táto vízia, ktorú mam pre podnikanie/povolanie v súlade s mojimi hodnotami a presvedčeniami. Ak je tam rozpor, tak to môže byť ako “hádzanie si polien pod nohy“. A to sa deje často na podvedomej úrovni.
Ja som si na základe nejakého inšpiratívneho videa na Youtube našiel zoznam hodnôt. Išlo o dlhý zoznam vyše 100 rôznych ľudských hodnôt. Prešiel som si ho a čísloval od 1 do 10 podľa toho, ako silno tá hodnota platí na mňa. Potom som si vypísal sedem s najvyšším číslom a porovnal ho s mojou víziou. Je tam niekde rozpor? V jednom prípade tam aj bol (o tom ale inokedy…).
6. Na všetko sám nestačíš
Tak v tomto mám veľa masla na hlave. Na začiatku, keď nová profesia alebo biznis neprinášala ešte dosť príjmov, som mal tendenciu investovať skôr do techniky a všetky činnosti som robil sám. V niektorých činnostiach som nebol dosť dobrý a v niektorých aj áno, ale zbytočne ma to odvádzalo od podstatných vecí.
Vtedy sa mi to zdalo, že si nemôžem dovoliť len tak míňať peniaze, tak si to radšej spravím sám. teraz spätne ale vidím, že keby som pri niektorých veciach na začiatku spolupracoval s profesionálmi v danej oblasti, posunulo by ma to dopredu o dosť rýchlejšie.
Je to trošku v rozpore s dávaním si pozor na výdavky z bodu 2., ale niektoré veci sú proste dôležité. Napr. z hľadiska prínosu pre biznis, je rozdiel či sa peniaze vynaložia na drahé zariadenie kancelárie, čo neprináša jeho rozvoj alebo na marketing.
Určite by sa dali nájsť aj ďalšie rady. Toto sú tie, ktoré sa mi zdajú najdôležitejšie na základe mojej osobnej cesty. Veľa o týchto veciach sa dá nájsť hlavne na po anglicky písaných stránkach alebo na Youtube. Mňa najviac inšpirovali Tony Robbins, Marie Forleo alebo Tim Ferriss.