Poznáte to, keď sa dostanete do stavu, že život máte plný samých povinností, že ste skoro stále unavení a chýba v ňom radosť a naplnenie? A nemyslím tým, že taký stav trvá len pár dní, ale mesiace alebo roky?
Ja som sa do takého stavu dostal a keď sa to začalo podpisovať aj na zdraví, nastal čas niečo podniknúť.
Ide sa riešiť zdravie
Najprv som sa snažil riešiť zdravotnú stránku. Začal som pátrať po príčinách, či už sám alebo som vyhľadával pomoc. Skúšal som sa zamerať aj na zdravú stravu a cvičenie. Keďže už predtým som mal celkom zdravý životný štýl, istý výsledok tam bol, ale nie príliš výrazný.
Skúšal som okrem klasiky aj napr.čínsku medicínu, biorezonanciu aj rôzne iné terapie. Ak som aj zameraním na zdravie dosiahol pozitívny efekt, tak len krátkodobý alebo v malej miere.
Varenie žaby
Začalo byť čím ďalej viac jasné, že príčina bude v tom, ako žijem. Že sa mi život ako keby „za chrbátom“ zmenil na zoznam povinností: čo treba urobiť okolo domu, na záhrade, ako uživiť rodinu. Avšak bol to postupný proces, preto som si to vlastne ani nevšimol. To je ako tá metafora o pomalom varení žaby. Keby som do toho „spadol“ naraz tak mi je hneď jasné, že takto NIE.
Začalo to presťahovaním z bytu do domu. Okolo domu je viac starostí, hlavne keď ide o starší dom, ktorý je postupne rekonštruovaný. K domu veľká záhrada (kvôli ktorej sme sa sťahovali) a smelé plány na pestovanie ovocia a zeleniny. Na záhrade tiež veľa živých plotov, kríkov, okrasných rastlín a trávnika, ktoré tiež treba udržiavať. Potom sa narodilo prvé dieťa a onedlho aj druhé.
Všetko sú to samo o sebe úžasné veci, ale ako to zamávalo s mojim životom úžasné nebolo. S deťmi ešte prišlo to, že namiesto dvoch príjmov na dvoch bolo treba vystačiť s jedným príjmom na štyroch. Som živnostník a začal som sa viacej obracať, aby som to všetko zvládol.
Čo bol ale kľúčové pre ten môj stav, že som už necítil tú vášeň a naplnenie z mojej práce fotografa. Necítil som taký ten vnútorný zmysel, ktorý prináša uspokojenie (viac o poslaní a ako ho nájsť – Prečo každý potrebuje nájsť svoje POSLANIE a ako to súvisí s Vášňou a Peniazmi?)
Signály
Signály som dostával od tela aj od svojho „vnútra“. Po práci na záhrade ma bolievali kríže. Do činností, ktoré som predtým robil rád (či už na záhrade alebo v práci) sa mi nechcelo, ba priam som niekedy cítil nechuť až odpor. A bol som skoro stále unavený, mával som často virózy a prechladnutia. Ak mi to práca dovolila, tak som si poobede „schrupol“.
Nakoniec som už nezvládol toľko, čo predtým. A keď som mal lepšie obdobie a znova sa som pustil „po starom“ do svojho TO DO, hneď som sa ocitol kde predtým. Dôsledkom aj bolo, že som sa nevenoval deťom úplne naplno. Aj keď som s nimi trávil dosť času, skôr som pri nich len tak existoval.
Obrat
Po postupnom uvedomení si príčin som začal so zmenami alebo lepšie povedané s transformáciou. Musím podotknúť, že s výdatnou podporou a pomocou manželky. Veľkou inšpiráciou mi boli aj rôzne weby zamerané na zjednodušenie života, vedomý život a minimalizmus.
Nebol to obrat zo dňa na deň. Tak ako som postupne zisťoval príčiny, tak som aj postupne zavádzal „opatrenia“:
V práci:
Nezačal som hneď s tým, či to vôbec chcem robiť (na začiatku tej cesty som si to ešte neuvedomoval), ale s efektivitou. Urobil som si analýzu, ktoré činnosti sú dôležité a ktoré majú minimálny význam. Hľadal som odpovede na otázky: Ktoré činnosti viem eliminovať? Ktoré viem robiť efektívnejšie? Čo viem outsourcovať? Ako viem činnosti a procesy zjednodušiť? Ktoré oblasti mojej práce ma napĺňajú a ktoré už nie?
Na základe toho som urobil zmeny a výsledky sa rýchlo ukázali. Bol som viac zameraný na to, čo je dôležité. Cítil som menšiu úzkosť ako všetko stihnúť. Na rovnaký výsledok bolo treba stráviť za počítačom menej času. Viac o tom píšem v článku: Ako som si vytvoril voľný čas – moja cesta k hyperproduktivite.
Popritom som ale riešil, prečo cítim nechuť k práci a čo to znamená? Bolo to také sebaobjavovanie, taká práca na sebe.
Práca na sebe:
Začal som rozlišovať, ktoré činnosti robím lebo si myslím, že treba robiť od tých, ktoré sú naozaj dôležité.
Začal som viac skúmať, čo mi robí robí radosť. Zistil som, že aj keď má isté aspekty práce fotografa stále bavia, veľa mojich talentov je už dlho nevyužívaných a zďaleka nie sú uspokojené všetky moje potreby sebarealizácie. A že tie opomínané oblasti si tiež žiadajú svoje „naplnenie“. Jedným z dôsledkov tohto uvedomenia bolo začatie tohoto blogu a objavenie koučingu.
A začal som s meditáciou. Inšpiráciou pre mňa bolo kniha od Tima Ferrissa – Tools of Titans. Tam spomína, že 90% úspešných ľudí, s ktorými robil interview, praktizuje nejakú formu meditácie. Ja som skúšal meditovať prvý krát asi pred vyše 15 rokmi. Zaujal som krkolomný sed a vydržal som len chvíľu, lebo ma všetko z toho bolelo. A už som s tým nepokračoval.
Tentokrát som išiel na to inak. Zistil som na nete čo je a nie je pre meditáciu dôležité. Že lotosový posed to určite nie je a hneď to bolo úplne o inom. Malo a má to veľký dopad na zníženie stresu, na to, že život viac naozaj žijem a nielen prežívam. A aj na to, ako si oveľa viac všímam ako sa cítim a ako myslím a potom viem tie negatívne tendencie korigovať.
Domácnosť:
Začali sme s manželkou s „declutteringom“ vecí. Načo máme toľko vecí, keď veľa z toho len zaberá miesto? Postupne sme prechádzali všetky miestnosti. Čo potrebujeme a čo nie? Ak nie predáme to, darujeme, do zberu alebo do koša?
Najväčšia výzva, aspoň pre mňa, boli také „odkladacie“ miestnosti ako pivnica a dielňa. Aj toto je postupný proces, lebo s niektorými vecami sa človek nevie tak ľahko rozlúčiť, aj keď vie, že ich nepotrebuje. Čo ak náhodou niekedy v budúcnosti…
Na záhrade:
Zľavil som z nárokov, koľko druhov zeleniny a na akej ploche chcem pestovať. Padlo rozhodnutie dať preč živé ploty, ktoré majú len okrasnú úlohu a neslúžia na vytvorenie súkromia. A veľa niekedy len drobných úprav, ktoré šetria čas a znižujú potrebu rutinnej práce. Kvapková závlaha, vysadenie rastlín s minimálnou potrebou údržby, atď…
Čo bolo a je kľúčové na tvojej ceste?
Že som išiel cestou sebaobjavovania a išiel do podstaty vecí. Že som napriek tomu, že som mal strach urobiť dôležité zmeny, sa k nim odhodlal. A aj napriek tomu, že to bolo a aj je častokrát ťažké, tak znova a znova po malých krokoch idem „svojim smerom“.
A aj keď ešte všetko nie je vyriešené, už sa cítim omnoho viac ako „voľný pre život“ a cítím čoraz väčšiu spokojnosť so životom. Užívam si to a výsledky zmeneného prístupu sú jasne vidno. Pripadá Ti to jednoduché? Jednoduché možno, ale určite to nebolo a nie je ľahké. Ale nielen výsledok stojí za to, ale aj samotná cesta ako sa zvykne „klišéovito“ hovoriť.