Muž má 37 rokov, je ženatý a má dve deti. Má výborne platenú prácu v IT a na krku veľkú hypotéku za nový veľký byt v Bratislave. Celkom dosť pracuje a na mimopracovné aktivity až tak veľa času nemá.

Vzťah s manželkou je taký „zabehnutý“. „Dá sa“, ale je to také na zotrvačník a nemá to už tú iskru.

S deťmi netrávi toľko času ako by si predstavoval, ale zasa sa ani moc nesnaží. Tú trochu voľného času, čo mu zostáva, často trávi pri telke alebo počítačových hrách. Je to v podstate len jeho reakcia na stres a rutinný charakter jeho života. Vie, že by mal aj cvičiť, ale nejak sa do toho nevie donútiť. Vlastne je to taký celkom bežný moderný život.

Keď to budem mať, budem šťastný

Ako rodinné auto majú 4-ročný Volkswagen Golf SW. Muž ale sníva o niečom lepšom. Často fantazíruje o novom Mercedese rady C. Ideálne by bolo síce GLE, ale je realista. Vždy sa mu tieto autá páčili a teraz sa mu zdá vhodný čas si ho obstarať.

Nedávno dostal zvýšenie platu a tak si vnútorne odôvodňuje, že už je tá správna doba, aby ho „pre rodinu“ kúpil. Však aj on si zaslúži trošku šťastia. Už pár rokov mu príde ten jeho život bez vzrušenia. Taký nudný, rutinný, bez hlbšieho zmyslu. Ani víkendy už nestačia na naštartovanie lepšieho pocitu zo života. Ešteže sú aspoň dovolenky. „Ale to auto, to by ma určite urobilo šťastnejším. To je môj sen. To keď sa mi splní…“.

Nakoniec po dvoch mesiacoch presviedčania manželky je rozhodnuté – ide kupovať nové auto. V hotovosti na neho samozrejme nemajú. Úspory majú minimálne, takže bude na leasing. Cenovka sa vyšplhala tesne pod 40 000.

Viete si predstaviť to šťastie, tú radosť keď si poň prišiel? Ešte skoro 2 týždne potom sa mu svet zdal akosi krajší. Aj s deťmi sa viac hral, aj na manželku sa viac usmieval.

Ale potom sa to postupne akosi vytratilo a všetko sa vrátilo do starých koľají. Vystresovaný, ale pritom nudný život bez vnútorného naplnenia a pocitu šťastia. Niežeby ho stále netešilo, keď sedí v novom aute. Ale v porovnaní s ťažobou svojho života to už ani nestojí za reč.

Zasa sme pri peniazoch

Jedna zmena tu predsa nastala. Každomesačná leasingová splátka. Postupne mu navyše došlo, že pri takomto aute sú aj tie súvisiace náklady vyššie. Takže finančný stres sa celkom slušne zvýšil. K hypotéke ešte každá mesiac odpláva z rozpočtu skoro tisíc EUR. Takže teraz vyjdu len tak tak. A pár rokov to ešte potrvá. A teraz má pocit, že šťastie sa nielenže nezvýšilo, ale išlo na dovolenku až za oceán.

Celkom sa to podobá na Ezopovu bájku. Končí to nie moc šťastne a je z toho ponaučenie. Rozdiel tu ale je. Z tohto sa môže ponaučiť aj do budúcnosti. V bájkach väčšinou jedno z tých hlavných aktérov – zvierat neprežije.

Hľadanie šťastia na nesprávnom mieste

No ale poďme k tomu ponaučeniu. Nemyslím tým, nekupuj si drahé auto keď na to nemáš. To je jasné. Aj keď podľa počtu spotrebných úverov (napr. na „nevyhnutnosti“ typu – ešte väčší televízor, najnovší iphone a pod…) a ešte viac podľa obrovského počtu exekúcií na nesplatené spotrebné úvery, to nám Slovákom asi až tak jasné nie je. To najdôležitejšie je ale o tom, kde sa dá a kde sa nedá nájsť šťastie.

Najväčšia ilúzia: „Keď to budem mať, tak budem šťastný“. To, že sa cítime nešťastní nám „neopraví“ žiadna nová vec. Ako náhle máme čo jesť, obliecť si a strechu nad hlavou, tak potrebu stojacu na vyššom stupni Maslowovej pyramídy neuspokojíme materiálnymi vecami.

A len o niečo menšia ilúzia: „Keď dosiahnem tento cieľ, tak budem šťastný“. Ak ma nenapĺňa a necítim sa šťastný na ceste k tomu cieľu, tak ťažko budem šťastný keď ho dosiahnem. Zasa to bude len chvíľková radosť a nastúpi naháňanie sa za ešte väčšími cieľmi. „Keď dosiahnem tento nový, ešte väčší cieľ, tak to už určite bude ono.“

Jeden pekný príklad je aj šplhanie po korporátnom rebríčku len pre samotné získavanie pozície a statusu. Stále bude niekto kto je vyššie postavený a úspešnejší. Ak nie vo firme kde som, tak určite v porovnaní s inou väčšou firmou. A pár ľudom sa aj podarí byť CEO v najväčších korporáciách na svete. Ale čo tie ostatné húfy takto sa snažiacich? Mali by sa preto cítiť nešťastní alebo nie dosť dobrí?

Hedonická adaptácia

A ešte jedna zaujímavá vec z toho plynie. Nová vec nám vie priniesť pocity šťastia. Ale len krátkodobo. A potom sme zasa späť. Ani to nie je naozajstné šťastie, ale skôr chvíľková radosť a vzrušenie z nového. Tento fenomén bol už veľakrát preskúmaný a má aj vznešený názov – Hedonická adaptácia.

Je to v podstate tendencia, že my ľudia sa rýchlo vraciame k svojmu stabilnému pocitu šťastia napriek veľkým pozitívnym alebo negatívnym udalostiam v našom živote.

Áno aj napriek negatívnym. Keď nás postihne nejaká ťažká udalosť, tak sa nejaký čas cítime úplne dole. Potom si ale na to privykneme a sme na tej úrovni, ktorá je pre nás štandardná.

Cesta za šťastím

Takže tu ide o to, ako trvalo pozdvihnúť tú svoju štandardnú úroveň šťastia.

To už je ďalšia veľká téma, ktorá stojí za osobitný veľký článok. Teraz len krátko v súvislosti s naším príkladom. Keď bývam niekde s horšou dostupnosťou dopravy a nemám auto, tak áno, tým že si kúpim auto, tak naplním svoju potrebu. Vnímanie šťastia sa môže aj dlhodobo týmto krokom zvýšiť.

Ale keď už auto mám, tak len tým, že si kúpim nové auto, sa zrazu šťastným nestanem. Hlavne keď tak, ako v tomto príklade, má ten muž neuspokojené úplne iné potreby. Žije vystresovaný a zároveň nudný život bez dostatočne hodnotných vzťahov. To sú potreby na úplne inej úrovni, ako materiálne zabezpečenie a žiadne nové „hračky“ mu trvalé šťastie neprinesú. Ak Vás to viac zaujíma. o túžbach a potrebách som písal v článku – Čo je podstata toho čo chcete – nehráte na nesprávnom ihrisku?

Ja sám (ako asi skoro každý) som už tiež pár krát padol to tejto pasce „keď to budem mať budem šťastný“. Našťastie nikdy to neboli veci, ktoré by zruinovali rodinný rozpočet. A odkedy si tento mechanizmus uvedomujem, tak sa už len tak nedám sám sebou nachytať. Niežeby som nemal to nutkanie, že „toto si musím kúpiť, to sa bude super žiť“.

Nedávno so mal také s telefónom. Však mám len Samsung S6 a aktuálna je S9. A vnútorne som si vymyslel presvedčivé argumenty prečo ho potrebujem, aj keď v skutočnosti mi na tom súčasnom smartfóne nič nechýba. Ale úspešne som to rozdýchal a včas to zastavil. Ani som sa manželke nepriznal. Aspoň teraz budem vidieť či číta moje články :-).

Takže hurá za naozajstným šťastím! Alebo možno ani za ním netreba utekať, len proste byť šťastný. Ale keďže sa to ľahšie povie ako uskutoční, tak nás ešte čaká veľa zábavy :-).