Work versus life
Ako dosiahnuť toľko omieľaný „work-life balance“? V prvom rade sa mi nepáči ten názov. Ani keby sa náš čas rozdeľoval na prácu a na život. A čo práca nie je tiež náš život? Možno to vyplýva z toho, že ľudí často ich práca nebaví a chodia tam len preto, aby si zarobili na živobytie.
Ja by som to radšej nazval napr. „Work – Family – Fun – Learning – Relax“ balance. Alebo pre jednoduchosť len „LIFE Balance“. Po našom „ŽIVOTNÁ ROVNOVÁHA“.
Čo naozaj hľadáme, keď chceme dosiahnuť životnú rovnováhu?
V podstate nám ľuďom ide o to, aby sme sa cítili šťastní. Aby sme viedli napĺňajúci a zmysluplný život. To, že budeme mať v živote čas aj na iné veci ako prácu, nám to samo o sebe nezaistí. Práve práca (lepšie povedané naše povolanie a poslanie) nám často tento zmysel a naplnenie poskytuje.
Môžme pracovať len 6 hodín denne, ale mať prácu, v ktorej budeme nešťastní. Síce budeme mať dosť času aj na nepracovné aktivity, ale niečo nám bude chýbať. Budeme to cítiť vo svojom vnútri.
Na druhej strane, venovať príliš veľa času práci, nech je akokoľvek zmysluplná, nakoniec tiež nebude viesť ku šťastiu, ak tým budú trpieť iné oblasti nášho života. Ak nebudeme mať čas na rodinu, na priateľov, na seba, na oddych, na fyzický pohyb, tak potom môžu prísť problémy so vzťahmi, so zdravím…
Ako som dosiahol work-life balance ale nebol som spokojný
Vždy ma lákala predstava mať ideálnu životnú rovnováhu. Mať čas na všetky dôležité životné oblasti. Zefektívnil som si prácu, takže mi stačilo pracovať väčšinou len cca 6 hodín denne. Takže mal som čas aj na iné veci. Malo o to ale „háčik“.
Prácu som postupne začal viac vnímať skôr ako prostriedok na zarábanie peňazí. Takže nie ako niečo zmysluplné, čo ma napĺňa a robí šťastným, ale skôr ako nevyhnutnú povinnosť. A to sa postupne stalo bez toho, aby som si to uvedomoval!
A aj v iných oblastiach som si zo života spravil bremeno a všetko mal len ako zoznam povinností a úloh. V takých oblastiach, ktoré ma predtým tešili, teraz som len chcel mať odfajknuté, že som to už urobil. Aj ten čas s rodinou nebol vždy plnohodnotný, lebo som bol často v „hlave“ a rozmýšľal o ďalších povinnostiach a plánoch.
Mal som síce rovnováhu, čo sa týka času venovaného jednotlivým oblastiam, ale bola to vystresovaná „rovnováha“ bez pocitu spokojnosti a šťastia.
Proste som si v hlave vykonštruoval ako chcem žiť, a išiel som za tým, a ani som si nevšimol, že vlastne žijem len v budúcnosti. Že už chcem rýchlo dokončiť jednu vec a ísť robiť ďalšiu. Nevšimol som si, že veľa vecí, ktoré robím, mi uberá šťastie a necítim v nich zmysel.
Životná rovnováha sa mi stala cieľom, namiesto toho aby bola prostriedkom.
Postupne som sa dostal do štádia, keď som pociťoval chronickú únavu a začal som si čoraz viacej uvedomovať, že vlastne takto žiť nechcem. Že niečo mi chýba a niečo naopak treba nehať ísť. O tomto som písal v článku – Ako sa môže stať zo života zoznam povinností – môj príbeh.
V krátkosti zhrniem, že rapídne zlepšenie nastalo, keď som začal:
- zjednodušovať život (nerobiť niektoré veci len z povinnosti alebo zotrvačnosti a zjednodušovať a zefektívňovať aj nepracovné oblasti života)
- uvedomovať si prečo robím to čo robím (čo robím lebo si „myslím“, že by som to mal robiť a čo vychádza z môjho vnútra, k čomu ma vedie intuícia, že chcem robiť),
- viac žiť v prítomnosti (to je beh na dlhé trate, ale po troche mi to ide) a nesnažiť sa len dosahovať ďalšiu a ďalšiu vec a byť hlavou stále v budúcnosti.
Kľúčové slová – najskôr zmysel a naplnenie
Teraz sú mi už niektoré veci jasné. Životná rovnováha bez zmysluplného a vedomého žitia nevedie k šťastiu. Treba naozaj žiť nielen „fungovať“.
Pomôcť si to ujasniť môžu tieto otázky:
- Čo ma naozaj napĺňa a robí šťastným?
- Čo mám vo svojom živote len z povinnosti a preto, aby som bol taký, akého ma druhí a spoločnosť chcú mať?
- Čo robím len preto, aby som získal uznanie a potvrdenie od ostatných?
- Čo mi hovorí ten vnútorný hlas alebo pocity, ktorým k nám prehovára intuícia?
- Na koľko žijem svoj život v budúcnosti alebo v minulosti a nie v prítomnosti?
Hľadanie životnej rovnováhy – každý tú svoju
Keď už vieme, čo nás napĺňa a robí šťastnými, tak môžeme hľadať svoju životnú rovnováhu.
Ja som to skúsil naopak a získal som cennú životnú lekciu, že mi to tak nefungovalo.
Sme rozdielni, takže pre každého bude tá jeho životná rovnováha vyzerať inak. Každý máme iné potreby, iné prirodzené rytmy, iné poslanie a nachádzame sa v rôznych životných situáciách.
Žena s malými deťmi, ktorá chce po rodičovskej dovolenke začať pracovať má inú predstavu o životnej rovnováhe ako mladý človek bez detí žijúci sám. A inú človek s už dospelými deťmi, ktorý sa rozhodol rozbiehať vlastný biznis. A človek, ktorý si dlhodobo nevie nájsť prácu, chce asi do svojho „balance“ viac toho „work“.
Veľa ľudí by ale chcelo o trochu menej toho work (a to aj tej práce v domácnosti) a viac toho ostatného. A tým nemyslím ľudí, ktorí nechcú pracovať a len si užívať. Ale takých ktorí proste cítia, že tej práce a rôznych povinností je príliš veľa. Chcú mať zmysluplnú prácu, ktorá ich napĺňa a zároveň chcú mať priestor aj na tie ostatné dôležité veci, ktoré patria do života.
Samozrejme nefunguje to tak, že človek premení svoj životný štýl na vyvážený, len tým, že chce. Proti transformácii stoja rôzne „prekážky“.
Treba si dostatočne zarobiť na živobytie. Skoro všetky firmy sú nastavené na fixnú dĺžku pracovného času, spoločnosť nepraje flexibilite ale skôr uniformite a máme ten náš súčasný život tak nejak zabehaný. Ale najväčšou prekážkou sú naše vlastné presvedčenia a strach vstúpiť na neistú cestu. Je to prirodzené mať takýto strach ale to neznamená, že nás to musí zastaviť.
Takže, aká je tá Vaša ideálna „ŽIVOTNÁ ROVNOVÁHA“? A ešte predtým otázka, čo Vás napĺňa a robí šťastnými?
Ak to viete, tak uvidíte, kde sú najväčšie rozdiely medzi realitou a ideálom. Potom môžete postupnými krokmi a vhodnými rozhodnutiami k Vášmu ideálnemu životnému štýlu dôjsť alebo sa k nemu aspoň priblížiť.
Už pracujem na podrobnom praktickom sprievodcovi ako si nájsť a zaviesť ten „svoj“ ideálny životný štýl. Takže zostaňte naladení. 🙂