Pri deviatich som to urobil tak ako treba. Pri tom jednom som ale zaváhal a orezal ho oveľa menej ako som mal. Skúsenosti mám, takže som tušil, že nerobím dobre. Proste som neodolal pokušeniu, lebo som chcel uchovať obzvlášť pekný tvar korunky.
Teraz vidím, že to nestálo za to, lebo ten strom 🌳 nerastie.
Prečo o tom ale píšem článok na volnyprezivot.sk?
Pre mňa je úžasné, ako nás príroda učí o nás samých a o živote. Riadne zrezať stromček pri výsadbe je potrebné (hlavne ak je to na jar), aby sa vôbec stromček ujal a potom mohol s novou silou rásť. Keď stromček v škôlke vyberú zo zeme, tak príde aj o 2/3 koreňov. Tie zvyšné potom nevládzu vyživiť korunu, ktorá zostáva celá.
Životné lekcie od nerastúceho stromčeka
Potom mi napadlo, že je v tom schovaných hneď niekoľko lekcií:
1. Dopad dôležitých zmien potrebujeme zohľadniť aj v iných oblastiach
Pri veľkej ZMENE potrebujeme znova vybudovať „korene“, aby sme mohli rásť. Často krát ale chceme „utiahnuť“ to staré a zároveň by sme chceli mať v živote aj to nové.
Keď som začínal s koučovaním, aby som sa tomu mohol riadne venovať potreboval som si urobiť na to priestor. Predtým som väčšinu pracovného času venoval fotografovaniu, ktoré ma živilo. Nemal som toľko času alebo energie aby som proste len k tomu čo bolo, pridal niečo nové. Takže aj keď to znamenalo stratu príjmov, potreboval som si vymedziť z času, ktorý predtým patril „fotografovi“ učeniu a praxi koučingu.
2. Pustiť preč, aby sme mohli rásť
Odstránením nepotrebného zo svojho života podporujeme rast nového.
Je to podobné ako to prvé len z inej perspektívy. Sme v stagnácií? Máme toho toľko, že sa tam už nezmestí nič nové?
Čo potrebujeme zo života pustiť preč, aby sme mohli rásť?
Všimol som si že veci a aktivity do života ľahšie pribúdajú ako ubúdajú. Ak si chceme držať v tomto rovnováhu tak si musíme cielene k tomu sadnúť a rozhodnúť čo sa nám nezmestí medzi priority.
A často krát to bývajú „bolestné rozhodnutia“, ktoré ale stoja za to.
Z môjho života mi napadá ako príklad, keď som sa začal ešte pred narodením prvého dieťaťa učiť na husle. Bavilo ma to, ale potom ako sa narodilo dieťa, tak mi na to nezostávalo čas. Chcel som sa plnohodnotne venovať dcére a môj hlavný koníček bola záhrada a permakultúra. K tomu práca okolo domu a samozrejme som potreboval a chcel uživiť rodinu. Na husle mi moc času nezostávalo a skôr ma to trápilo, bol to taký vnútorný rozpor.
Po čase som sa rozhodol, že proste sa mi to do života nezmestí. Rozhodnutie mi prinieslo pokoj. Aj keď ma to chvíľu mrzelo, vedel som sa lepšie sústrediť na to čo bolo v mojom živote najdôležitejšie.
3. Na začiatku to ešte nevyzerá podľa predstáv
Po odstránení/opustení niečoho zo života to najprv nevyzerá pekne. To staré čo bývalo „pekné“ tam už nie je a to nové ešte nestihlo „vyrásť“. Tak ako strom, ktorý mal krásnu korunku a teraz je to len palica s pahýľmi. Je to ale nevyhnutné, aby sme sa v živote posunuli ďalej.
Ak napríklad rozbiehame biznis, tak trvá niekedy aj dosť dlhú dobu, kým všetko bude fungovať ako si predstavujeme. Kým prídu zákazníci, kým to prinesie dosť peňazí, kým naplníme tú víziu ako tým budeme prospešní ľuďom aj spoločnosti.
Po opustení toho starého, napr. zamestnania kde bol človek síce úspešný, ale už ho to dlhšie nenapĺňalo a keď to nové ešte nefunguje ako by sme si predstavovali, to vyzerá ako neželaný stav. Ale treba to len prijať ako prirodzený chod vecí. V tejto fáze dochádza k najväčšiemu rastu a človek sa vyvíja a pripravuje aby raz mohol zbierať úrodu.
4. Energia versus akcia
Máme v rovnováhe našu energiu a to čo robíme? Alebo robíme toho viacej, ideme z rezerv a potom sa nám to vráti v budúcnosti?
Možno poznáte niekoho kto fičí ako motorová myš a zvláda toho strašne veľa. A vy možno spravíte oveľa menej a Ste unavený. V tomto prípade je porovnávanie úplne zbytočné a škodlivé. Dôležité je aby každý poznal tú svoju vlastnú úroveň energie a prispôsobil tomu to čo chce zvládnuť.
Je to prirodzené, že niekto máme viac a niekto menej energie. Menej jej môžeme mať aj po chorobe, po náročnom období, alebo proste to môže byť v určitej životnej etape.
Napr. keď niekto po vyhorení alebo období chronickej únavy v predchádzajúcej práci začína s niečím novým, nemusí mať ešte toľko energie a potrebuje to zohľadniť v tom čo si naplánuje a do čoho sa púšťa. Podobne ako keď strom príde o časť koreňov, tak nevie produkovať toľko energie, aby vyživil korunu v pôvodnej veľkosti.
Toto som si overil aj na vlastnej skúsenosti a je to občas veľmi ťažké, keď človek má veľa plánov a chuti sa pustiť do rôznych aktivít, dokonca aj čas by na to mal, ale proste v tom období na to nemá energiu.
5. Skryté veci pod povrchom
Po zrezaní stromčeka sa to najdôležitejšie deje pod zemou. Nevidíme to, ale stromček usilovne buduje nové korene. Keď sa sadí na jeseň tak má viac času do jari vytvoriť koreňovú sústavu. Preto pri výsadbe na jeseň stačí stromček zrezať menej.
Čomu v živote pri zmene potrebujeme dať čas? Kde potrebujeme budovať základy? Môže to byť učenie sa nového, zotavenie sa a ponaučenie sa z predchádzajúceho obdobia alebo ujasnenie si hodnoty a priority (čo a prečo idem robiť).
A aj keď nie je priamo vidieť výsledky tejto fázy (teda je ale skôr na vnútornej úrovni: vnútorný pokoj a väčšia radosť), tak je táto činnosť je možno dôležitejšia, ako to čo sa deje potom.
6. Investícia do budúcnosti
Urobiť náročné rozhodnutie je ťažké (ako pri veľkom zrezaní pekného stromčeka), ale je to veľká investícia do budúcnosti. Ak to neurobíme keď treba, tak to bude mať svoje nepríjemné dôsledky, ako pri tom stromčeku čo nerástol.
Ak je niekto nešťastný v práci, ale len odkladá riešenie, tak sa prejavy tejto situácie môžu len zhoršovať. Môže to napr. aj negatívne ovplyvniť rodinný život, ktorý bol predtým v poriadku. Neznamená to automaticky, že treba zmeniť zamestnanie alebo dokonca povolanie. Dôležité je predtým neutekať a poznať „o čo tam vlastne ide“. Čo sú tie veci čo nás napĺňajú, ako to zladiť s hodnota,mi a talentami. Aké zmeny musím urobiť sám v sebe. A potom po malých krokoch robiť zmeny aj vo vonkajšom svete. Vtedy to povedie k šťastnému a naplnenému životu.
Ak som Vás neotrávil touto záhradno-životnou paralelou, tak Vám želám odvahu, aby Ste vedeli urobiť vtedy keď treba ten „správny rez“ a trpezlivosť, aby Ste vedeli počkať kým to celé prinesie ovocie. Aby ste si vedeli užiť každú fázu tak ako je prirodzené a nakoniec vlastne vždy aj prospešné.