Pľúcami sa nadychujeme aj vydychujeme. Keby sme sa chceli stále len nadychovať alebo len vydychovať, nemohli by sme žiť.
Niekedy to vyzerá ako keby sme chceli len „vydychovať“ – samá aktivita, plány, ciele, veľa práce, málo spánku… a nezostáva čas na nádych🫁
V živote potrebujeme aktivitu aj oddych. Dávať aj brať. Slnko aj dážď…
Našťastie tá rovnováha nemusí byť tak striktná ako dýchaní, inak by sme tu neboli nikto. Ale aj tu je hranica, kedy sú dôsledky ničivé.
Aj keď to bolo kedysi v poriadku, nerovnováha sa vie pomaly „vkrádať“ do života.
A často si tú nerovnováhu všimne skôr naše okolie, ako my sami.
⚖️ Rovnováha patrí medzi moje srdcové témy (ďalšia paralela – srdce má sťah a uvoľnenie) či už v mojom vlastnom živote alebo ako téma pri koučingoch.
A rovnováha vôbec nie je len „téma“ práce a oddychu. Ale napr. vedieť sa tešiť z úspechu, ale aj vedieť prijať chybu (dokonca ani to tešenie sa z úspechu nie je vždy samozrejmosťou), pomáhať druhým ale aj vedieť prijať pomoc…
A niekedy treba vedieť vyvážiť aj viac ako dve veci naraz – starať sa o a rozvíjať telo, myseľ, dušu…
Máte sa chuť zamyslieť?:
❓ V ktorej oblasti najviac potrebujem nájsť rovnováhu?
❓ Čo konkrétne mi do života prinesie, ak sa čo len o trochu posuniem bližšie k rovnováhe?