Ako začať? – inšpirácia na tanieri
Poznáte tú situáciu, keď dieťa sedí pred plným tanierom a iba naň hľadí a akosi mu nie je do jedla? Možno nemá chuť alebo nie je hladné. Po obede je ale v pláne výlet, takže do neho chcete aspoň niečo dostať. Nepomáha presviedčanie ani motivovanie.
Takéto situácie nastávajú v živote rodiča bežne. Mne sa ako prvá vybaví táto: Dcéra mala pred sebou tanier jedla, ktorého sa nechcela ani dotknúť ani ho vyskúšať. Išlo o nový druh jedla, ale s manželkou sme si mysleli, že by jej to malo chutiť.
Žiadne spôsoby ako ju dostať k jedeniu nepomáhali. Presviedčali sme ju nech aspoň vyskúša jednu lyžičku. Ani to neprešlo. A zrazu prišiel nápad. Oddelili sme malinkú časť jedla na tanieri a povedali jej: „Tak zjedz aspoň toto. Ak nebudeš chcieť viac tak nemusíš.“
Keď uvidela na tanieri ten malý kúsok čo má zjesť a tú veľkú zvyšnú časť ktorú nemusí, tak sa konečne odhodlala a pustila sa do jedla. Nakoniec to zjedla celé a ešte aj manželku pochválila, aký výborný obed navarila.
Veľké ciele – keď je človek paralyzovaný
Tento postup výborne funguje aj v práci, hlavne ak ide o prekonanie počiatočného odporu. V situáciách keď je človek paralyzovaný pri „pohľade“ na tú veľkú úlohu čo má pred sebou alebo aký veľký cieľ má dosiahnuť. Vtedy pomôže stanoviť si malú čiastkovú úlohu, nejaký malý krok dopredu. Môže byť aj úplne malinký. Napríklad napísať tri vety v nejakom dokumente. Väčšinou to skončí tak, že sa rozbehnete a spravíte viac. A keby Ste aj mali naozaj zlý deň, tak splnenie aj tohto malého kroku pre vnútorné rozpoloženie znamená veľký rozdiel. A hlavne zajtra sa Vám bude pokračovať o to ľahšie, keďže nebudete začínať z úrovne včerajšieho neúspechu.
Aký je ďalší krok?
Zamerať sa na malé čiastkové úlohy je jedna z najbežnejších rád ako sa postaviť k veľkým úlohám. Už sa ani nepamätám, kedy som to počul prvý krát. Počul som to síce veľa krát, ale nepreniklo mi to dostatočne až do „kostí“, aby som to aplikoval pri všetkých tých veľkých cieľoch čo som mal v hlave.
Nemyslím tým bežné úlohy v práci. Tie aj keď sú veľké, tak si ich proste nejak rozplánujete a pustíte sa do nich. Myslím tým úlohy a ciele ktoré sú mimo Vašu komfortnú zónu. Také, ktoré chcete dosiahnuť, ale v podstate Vás ich nikto robiť nenúti . Také, ktoré síce vedia výrazne posúnúť Vás alebo Váš biznis ďalej, ale nie je to nič, čo naozaj musíte, takže si stále môžete len pohodlne pokračovať po starom.
Až raz keď som bol paralyzovaný z jednej takejto veľkej úlohy, opäť som kdesi na youtube tú radu zachytil. Bol to nejaký Ted talk a utkvela mi z neho: „What‚s the next step? Just decide what‚s the next step and start doing it. And again and again.“ (Aký je ďalší krok? Len sa rozhodni aký je ďalší krok a začni ho robiť. A potom znova a znova.)
Vtedy bol asi správny čas a správna forma akou sa mi to dostalo a veľmi mi to pomohlo. Odvtedy keď sa cítim ochromený veľkosťou úlohy alebo neviem ako mám ten cieľ dosiahnuť, tak si len v hlave opakujem: „What‚s the next step?“. Nesústreďujem sa príliš na ten veľký konečný výsledok. Snažím sa len prísť na to, aký krok, a to aj malý, viem spraviť v tomto momente. A potom šup do toho. A znova a znova.
Malý krok pre človeka a veľký pre jeho ciele
Pri činnostiach ako je napr. písanie kníh alebo článkov veľmi dobre funguje stanovenie si maličkého cieľa na deň.
Ako som napr. spomínal vyššie: napísať 3 vety. Alebo aj fyzické cvičenie je dobrý príklad. Keď máme cieľ zhodiť 20 kilo tuku a nabrať desať kilo svalov ,tak nás to môže aj „zavaliť“. Zdá sa nám to nereálne a možn si aj na začiatku stanovíme priťažké ciele ako cvičiť hodinu denne. A keď sa to toho pustíme a hneď na začiatku nám to nevýjde tak sa ľahko vzdávame.
Ak si ale stanovíme, že dnes spravím desať klikov a desať drepov to už je niečo iné. Keď vidíme pred sebou niečo také malé, tak sa do toho proste omnoho ľahšie pustíme. Keď už pre nič iné, tak len preto, aby sme to mali rýchlo za sebou. A keď to takto spravíme aj ďalší deň a ďalší a ďalší tak po pár mesiacoch…
Takže: „What‚s the next step?“