Prvá baterka ma kapacitu 1000.
Druhá baterka má kapacitu 2000.
Tá prvá baterka chce zvládnuť toľko isto koľko tá druhá.
Avšak už o 16.00 je takmer úplne vybitá a až do večera sa snaží vyhrabať aspoň „posledné elektróny“, aby sa dokázala dostať do postele a počas noci sa znova dobiť.
Tá druhá baterka si celý deň v pohode funguje a ešte večer pred spaním je vitálna. Veď jej zostala ešte tretina energie.
Nie sme baterky.
Aj keď s nadsázkou môžeme povedať, že každý máme v sebe takú baterku, ktorú si dobíjame v spánku, hodnotným jedlom, ale aj pohybom na čerstvom vzduchu, príjemnými kontaktmi s ľuďmi …
… a vybíjame rôznymi aktivitami, ktoré robíme počas dňa, starosťami, strachovaním sa a inými negatívnymi emóciami …
A je dôležité si pripomínať, že nie sme rovnakí a niekto zvládne viac ako ten druhý.
A porovnávanie sa s druhými, ak sme ten/tá „s menšou kapacitou“ je veľmi škodlivé.
Okrem toho, že sa prestaneme porovnávať, môžeme:
vnímať seba, všímať si čo nás príliš vyčerpáva, čo nás dobíja, a rešpektovať, že koľko je pre nás DOSŤ.
2 otázky pre tých, čo riešia svoju kapacitu baterky:
Na čom prvom si viem všimnúť, že týmto tempom budem mať čoskoro „vybitú baterku“? (dá sa použiť na konkrétny deň, ale aj na život ako celok)
Čo mi najviac „vybíja moju batériu“?