Prišlo mi to najprv úplne nelogické. Nemám sa zamerať na hľadanie príčiny? Nemám sa snažiť rozpiplať problém, aby som ho dôkladne pochopil a potom s ním „zatočil“?
Užitočný paradox
Ako potom ale nájdem RIEŠENIE?
Také myšlienky mi prichádzali pri mojom prvom stretnutí so Solution focused prístupom.
Veľmi rýchlo sa ukázalo, že je to jeden z tých užitočných paradoxov, ktorý má aj LOGICKÉ vysvetlenie✅.
Pri zameraní sa na hľadanie príčiny sa NASTAVÍME do „problémového módu“, lebo skúmame ➤ čo, prečo a kvôli čomu to nefunguje❌.
V takom nastavení nemáme odstup a nadhľad. Vidíme👀 len „problém“.
A v tom stave negatívne myšlienky a emócie. A aj tie riešenia sú často menej kreatívne a menej kvalitné. ➤ Len také „lepenie“ toho čo nastalo.
➤ Poznať príčinu je väčšinou užitočné, ale pri solution focused coachingu ju nezisťujem s klientom priamo, ale ZAMERIAVAM jeho pozornosť na ➤ „ROVINU RIEŠENÍ“. Z nej potom častokrát uvidí nielen tú príčinu, ale aj kvalitatívne LEPŠIE RIEŠENIE.
Riešenia bez zamerania sa na problém
Je to vlastne podobné ako tie „HEURÉKA“ momenty.
Keď sa snažím tuho rozmýšľať o niečom, tak väčšinou na nič neprídem. Ale potom to nečakane príde bez veľkej námahy. V noci, v sprche, pri prechádzke príde ten skvelý nápad a inšpirácia.
A aj keď tieto heuréka momenty sú jedinečné, dajú sa VYTVORIŤ podmienky kedy prichádzajú.
Napr. sprchovať sa 5 krát denne, chodiť na dlhé prechádzky alebo cez solution focused techniky, ktoré namiesto „problem talku“ podporujú SOLUTION TALK.
💡 Využiť sa to dá aj v bežnom živote, nielen pri koučingu. Prvý krok je začať si všímať akým spôsobom rozmýšľame o svojich výzvach a tom čo nás trápi a postupne meniť „naladenie na problém“ na „solution nastavenie“.
A niekedy na nájdenie riešenia ani nie je potrebné nájsť konkrétnu príčinu. Ak napr. súvisí strach prednášať na verejnosti s nejakou príhodou z detstva, tak poznanie tej konkrétnej udalosti nie je nevyhnutné, aby sme sa tento strach prekonali. Omnoho účinnejšie je s tým po malých krokoch pracovať.